Kalkulačky
Interaktívne kalkulačky, na ktorých si sami vyskúšate efekt investovania. Zvoľte si vlastné hodnoty a sledujte, ako sa správajú vaše investície alebo peniaze.
Tieto kalkulačky vás vezmú na cestu ktorá vám pomôže ujasniť si, prečo vlastne chcete začať investovať.
Grafy pre zjednodušenie nezohľadňujú dane a niektoré nezohľadňujú ani poplatky.
Slúžia len na vzdelávacie účely a nie sú investičným odporúčaním.
Kúpna sila peňazí
Peniaze, ktoré len ležia doma alebo na bežnom účte, každý rok strácajú svoju hodnotu. Inflácia zdvíha ceny, takže si za rovnakú sumu kúpite stále menej. Graf ukazuje, akú budú mať vaše dnešné peniaze v budúcnosti reálnu hodnotu (kúpna sila), ak ich nikam neinvestujete.
Práve preto je dôležité investovať: aby ste sa proti inflácií ochránili, inak vás pomaly pripraví o vaše bohatstvo a úspory.
Pozor: takto nízka dlhodobá priemerná inflácia je extrémne nepravdepodobná. Centrálne banky majú inflačný cieľ 2 %, skutočnosť však býva vyššia. Priemerná inflácia v Česku od roku 2000 je približne 3,2 % a na Slovensku približne 4 %. Od rozdelenia Československa bola v oboch krajinách ešte vyššia (približne 4,8 % pre ČR a 5,5 % pre SK).
Inflácia a kúpna sila
Vložte peniaze do banky a sledujte dva príbehy naraz: koľko korún máte na účte a čo si za ne v skutočnosti kúpite (reálna kúpna sila očistená o infláciu). Aj keď číslo na účte kvôli úrokom v banke rastie, vaša kúpna sila peňazí kvôli inflácii klesá.
Banka stratu spomalí, ale nezastaví. Peniaze v nej stále strácajú hodnotu, len pomalšie. Ako sa dá strata zastaviť, ukazuje porovnanie šetrenia a investovania nižšie.
Pozor: z dlhodobého hľadiska peniaze v banke infláciu neporazia. Úrok vyšší ako inflácia býva len krátko, zvyčajne na niekoľko mesiacov alebo rokov, typicky po období vysokej inflácie, keď centrálna banka drží vysoké úrokové sadzby.
Pozor: takto nízka dlhodobá priemerná inflácia je extrémne nepravdepodobná. Centrálne banky majú inflačný cieľ 2 %, skutočnosť však býva vyššia. Priemerná inflácia v Česku od roku 2000 je približne 3,2 % a na Slovensku približne 4 %. Od rozdelenia Československa bola v oboch krajinách ešte vyššia (približne 4,8 % pre ČR a 5,5 % pre SK).
Prečo „bohatí“ bohatnú a „chudobní“ chudobnejú
Niekto peniaze len „bezpečne“ ukladá v banke a niekto ich investuje. Táto kalkulačka ukazuje rozdiel ako dopadnú oba prípady očistené o infláciu. Kým reálna hodnota peňazí v banke pomaly klesá, investované peniaze svoju kúpnu silu zvyšujú. A rozdiel sa zvyšuje každý rok stále viac a viac. Práve v tomto rozdiele sa skrýva, prečo bohatí investori bohatnú a ostatní zaostávajú.
Keď necháte peniaze „v bezpečí v banke“, okrádate sami seba. Za jednu generáciu investovania ale niekoľkonásobne predbehnete ľudí, ktorí neinvestujú vôbec.
Pozor: z dlhodobého hľadiska peniaze v banke infláciu neporazia. Úrok vyšší ako inflácia býva len krátko, zvyčajne na niekoľko mesiacov alebo rokov, typicky po období vysokej inflácie, keď centrálna banka drží vysoké úrokové sadzby.
Pozor: takto nízka dlhodobá priemerná inflácia je extrémne nepravdepodobná. Centrálne banky majú inflačný cieľ 2 %, skutočnosť však býva vyššia. Priemerná inflácia v Česku od roku 2000 je približne 3,2 % a na Slovensku približne 4 %. Od rozdelenia Československa bola v oboch krajinách ešte vyššia (približne 4,8 % pre ČR a 5,5 % pre SK).
Pozor: pri dlhodobom investovaní do akciových indexov sa historicky dalo získať výrazne viac ako 6 % ročne, bez vysokého rizika. Napríklad index S&P 500, ktorý sleduje 500 najväčších firiem v USA, mal od svojho vzniku v roku 1957 priemerný ročný výnos približne 10,6 % (v dolároch, s reinvestovanými dividendami). Krátkodobo však vie výrazne kolísať a je teda rizikovejší.
Zároveň platí pravidlo: minulé výnosy nie sú zárukou tých budúcich!
Pozor: takto veľký zisk z investovania je dosiahnuteľný, ale musíte pri tom investovať rozumne. Napríklad: nakupovať viac pri prepadoch, nepredávať portfólio pri poklesoch, diverzifikovať investície aj do Bitcoinu, znížiť manažérske poplatky na minimum, atď.
Šetrenie vs. investovanie peňazí
Namodelujme si presne rozdiel, koľko peňazí dosiahnete šetrením v banke, oproti tomu koľko peňazí budete mať ak budete investovať.
Šetrenie peňazí
Peniaze si odkladáte do banky. Na začiatku vložíte začiatočnú sumu, potom každý mesiac pridáte mesačný vklad a banka vám každý mesiac pripíše úrok. Prvé číslo ukazuje, koľko korún budete mať na účte. Druhé ukazuje, koľko si za ne kúpite v dnešných cenách, teda po započítaní inflácie.
Po rokoch:
Pozor: z dlhodobého hľadiska peniaze v banke infláciu neporazia. Úrok vyšší ako inflácia býva len krátko, zvyčajne na niekoľko mesiacov alebo rokov, typicky po období vysokej inflácie, keď centrálna banka drží vysoké úrokové sadzby.
Pozor: takto nízka dlhodobá priemerná inflácia je extrémne nepravdepodobná. Centrálne banky majú inflačný cieľ 2 %, skutočnosť však býva vyššia. Priemerná inflácia v Česku od roku 2000 je približne 3,2 % a na Slovensku približne 4 %. Od rozdelenia Československa bola v oboch krajinách ešte vyššia (približne 4,8 % pre ČR a 5,5 % pre SK).
Investovanie peňazí
Rovnaké peniaze namiesto banky investujete. Začiatočná suma aj mesačné vklady sa zhodnocujú o ročný výnos z investície. Prvé číslo ukazuje hodnotu vašich investícií so všetkými vkladmi a ziskami. Druhé ukazuje ich kúpnu silu v dnešných cenách, teda po započítaní inflácie.
Po rokoch:
Pozor: takto nízka dlhodobá priemerná inflácia je extrémne nepravdepodobná. Centrálne banky majú inflačný cieľ 2 %, skutočnosť však býva vyššia. Priemerná inflácia v Česku od roku 2000 je približne 3,2 % a na Slovensku približne 4 %. Od rozdelenia Československa bola v oboch krajinách ešte vyššia (približne 4,8 % pre ČR a 5,5 % pre SK).
Pozor: pri dlhodobom investovaní do akciových indexov sa historicky dalo získať výrazne viac ako 6 % ročne, bez vysokého rizika. Napríklad index S&P 500, ktorý sleduje 500 najväčších firiem v USA, mal od svojho vzniku v roku 1957 priemerný ročný výnos približne 10,6 % (v dolároch, s reinvestovanými dividendami). Krátkodobo však vie výrazne kolísať a je teda rizikovejší.
Zároveň platí pravidlo: minulé výnosy nie sú zárukou tých budúcich!
Pozor: takto veľký zisk z investovania je dosiahnuteľný, ale musíte pri tom investovať rozumne. Napríklad: nakupovať viac pri prepadoch, nepredávať portfólio pri poklesoch, diverzifikovať investície aj do Bitcoinu, znížiť manažérske poplatky na minimum, atď.
Začiatočná suma, mesačný vklad, inflácia a časový horizont sú na oboch stranách prepojené: keď ich zmeníte na jednej strane, zmenia sa aj na druhej. Úroky aj výnosy sa pripisujú mesačne.
Investovanie s malými sumami
Na investovanie nepotrebujete veľa peňazí. Môžete napríklad každý deň ušetriť 50 korún (stačí vynechať jednu kávu alebo pivo denne) a odložiť ich. Keď ich potom na konci mesiaca zainvestujete, táto kalkulačka vám pomôže spočítať si, koľko vám to za tie roky zarobí.
Pozor: takto nízka dlhodobá priemerná inflácia je extrémne nepravdepodobná. Centrálne banky majú inflačný cieľ 2 %, skutočnosť však býva vyššia. Priemerná inflácia v Česku od roku 2000 je približne 3,2 % a na Slovensku približne 4 %. Od rozdelenia Československa bola v oboch krajinách ešte vyššia (približne 4,8 % pre ČR a 5,5 % pre SK).
Pozor: pri dlhodobom investovaní do akciových indexov sa historicky dalo získať výrazne viac ako 6 % ročne, bez vysokého rizika. Napríklad index S&P 500, ktorý sleduje 500 najväčších firiem v USA, mal od svojho vzniku v roku 1957 priemerný ročný výnos približne 10,6 % (v dolároch, s reinvestovanými dividendami). Krátkodobo však vie výrazne kolísať a je teda rizikovejší.
Zároveň platí pravidlo: minulé výnosy nie sú zárukou tých budúcich!
Pozor: takto veľký zisk z investovania je dosiahnuteľný, ale musíte pri tom investovať rozumne. Napríklad: nakupovať viac pri prepadoch, nepredávať portfólio pri poklesoch, diverzifikovať investície aj do Bitcoinu, znížiť manažérske poplatky na minimum, atď.
Kúpna sila je hodnota investícií v dnešných peniazoch, teda po započítaní inflácie.
Odkladanie investovania
O koľko peňazí sa pripravujeme keď investovanie odkladáme?
Porovnajte dvoch ľudí ktorí investujú rovnako. Prvý začne investovať hneď, ten druhý ale investovanie o niekoľko rokov odloží. Kým investovanie odkladá, mesačné vklady nerobí a začiatočnú sumu zainvestuje, až keď začne.
Tento príklad vám presne spočíta, koľko vás bude stáť keď odložíte investovanie o niekoľko rokov.
Pozor: takto nízka dlhodobá priemerná inflácia je extrémne nepravdepodobná. Centrálne banky majú inflačný cieľ 2 %, skutočnosť však býva vyššia. Priemerná inflácia v Česku od roku 2000 je približne 3,2 % a na Slovensku približne 4 %. Od rozdelenia Československa bola v oboch krajinách ešte vyššia (približne 4,8 % pre ČR a 5,5 % pre SK).
Pozor: pri dlhodobom investovaní do akciových indexov sa historicky dalo získať výrazne viac ako 6 % ročne, bez vysokého rizika. Napríklad index S&P 500, ktorý sleduje 500 najväčších firiem v USA, mal od svojho vzniku v roku 1957 priemerný ročný výnos približne 10,6 % (v dolároch, s reinvestovanými dividendami). Krátkodobo však vie výrazne kolísať a je teda rizikovejší.
Zároveň platí pravidlo: minulé výnosy nie sú zárukou tých budúcich!
Pozor: takto veľký zisk z investovania je dosiahnuteľný, ale musíte pri tom investovať rozumne. Napríklad: nakupovať viac pri prepadoch, nepredávať portfólio pri poklesoch, diverzifikovať investície aj do Bitcoinu, znížiť manažérske poplatky na minimum, atď.
Obe čísla sú kúpna sila po rokoch, teda v dnešných peniazoch po započítaní inflácie.
Poplatky pri investovaní
Spočítajte si, o koľko vás poplatky pripravia, keď budete každý rok investovať u nejakej firmy ktorá vás chce na poplatkoch ošklbať.
Vstupný poplatok: počíta sa jednorázovo z každej investície.
Manažérsky poplatok: počíta sa každý rok z celkovej hodnoty vašich investícií.
Poplatok zo zisku: počíta sa pri výbere vašich investícií zo všetkých dosiahnutých ziskov.
Niektoré investičné fondy alebo firmy si naúčtujú 2,9 % manažérsky poplatok každý rok a kľudne aj 15 % poplatok zo zisku.
Ja učím ľudí investovať rozumne! Napríklad tak, aby neplatili žiadny poplatok zo zisku, a aby manažérsky poplatok znížili napríklad na 0 až 0,03 % ročne.
Po rokoch
- Vstupný poplatok
- Manažérsky poplatok
- Poplatok zo zisku
Pozor: takto nízka dlhodobá priemerná inflácia je extrémne nepravdepodobná. Centrálne banky majú inflačný cieľ 2 %, skutočnosť však býva vyššia. Priemerná inflácia v Česku od roku 2000 je približne 3,2 % a na Slovensku približne 4 %. Od rozdelenia Československa bola v oboch krajinách ešte vyššia (približne 4,8 % pre ČR a 5,5 % pre SK).
Pozor: pri dlhodobom investovaní do akciových indexov sa historicky dalo získať výrazne viac ako 6 % ročne, bez vysokého rizika. Napríklad index S&P 500, ktorý sleduje 500 najväčších firiem v USA, mal od svojho vzniku v roku 1957 priemerný ročný výnos približne 10,6 % (v dolároch, s reinvestovanými dividendami). Krátkodobo však vie výrazne kolísať a je teda rizikovejší.
Zároveň platí pravidlo: minulé výnosy nie sú zárukou tých budúcich!
Pozor: takto veľký zisk z investovania je dosiahnuteľný, ale musíte pri tom investovať rozumne. Napríklad: nakupovať viac pri prepadoch, nepredávať portfólio pri poklesoch, diverzifikovať investície aj do Bitcoinu, znížiť manažérske poplatky na minimum, atď.
Pozor: veľa investičných firiem si účtuje manažérsky poplatok 2 – 3 % ročne. Ak budete investovať sami a rozumne, tak ako to učím ja, viete ho znížiť napríklad na 0,03 % ročne.
Do vstupného a manažérskeho poplatku sú započítané aj výnosy o ktoré sme prišli práve kvôli plateniu týchto poplatkov. Hodnoty nie sú očistené o infláciu.
Asymetria strát a ziskov
Keď portfólio klesne o 50 %, nestačí mu narásť o 50 %. Z polovice sa na pôvodnú hodnotu dostane až so ziskom 100 %. Čím väčšia strata, tým neúmerne väčší zisk ju vyrovná.
Preto je dôležité vyhýbať sa veľkým stratám: nestaviť všetko na jednu akciu alebo kryptomenu, nepoužívať silnú páku a hlavne v dočasných prepadoch nepredávať.
Pozor: pri dlhodobom investovaní do akciových indexov sa historicky dalo získať výrazne viac ako 6 % ročne, bez vysokého rizika. Napríklad index S&P 500, ktorý sleduje 500 najväčších firiem v USA, mal od svojho vzniku v roku 1957 priemerný ročný výnos približne 10,6 % (v dolároch, s reinvestovanými dividendami). Krátkodobo však vie výrazne kolísať a je teda rizikovejší.
Zároveň platí pravidlo: minulé výnosy nie sú zárukou tých budúcich!
Pozor: takto veľký zisk z investovania je dosiahnuteľný, ale musíte pri tom investovať rozumne. Napríklad: nakupovať viac pri prepadoch, nepredávať portfólio pri poklesoch, diverzifikovať investície aj do Bitcoinu, znížiť manažérske poplatky na minimum, atď.
Klesanie rizika s dĺžkou investovania
Investovanie je vraj rizikové. Otázka ale je, ako veľmi. Keď investujete na niekoľko minút, vaša šanca na to, že budete v zisku, je zhruba ako hod mincou. Čím dlhšie ale svoju investíciu držíte, tým sa vaša šanca na zisk zvyšuje. Nižšie si môžete pozrieť, ako sa výnosnosť investície mení podľa toho, ako dlho ju držíte.
Index S&P 500 (500 najväčších firiem v USA, s reinvestovanými dividendami) od roku 1988: od 12 rokov držania neskončilo stratou ani jedno obdobie. Bitcoin od roku 2010: od 6 rokov držania neskončilo stratou ani jedno obdobie.
Výnosy indexu S&P 500 v USD, s reinvestovanými dividendami, bez poplatkov fondu a bez daní z dividend.
Zdroj dát: Yahoo Finance. Minulé výnosy nie sú zárukou tých budúcich! Výnosy Bitcoinu v USD, bez poplatkov búrz a bez daní. Extrémne výnosy v prvých rokoch Bitcoinu sa už nezopakujú. Graf je pri Bitcoine orezaný na +1 000 % ročne.
Zdroj dát: Yahoo Finance a CoinMetrics. Minulé výnosy nie sú zárukou tých budúcich!
Čo keby ste začali skôr?
Predchádzajúce kalkulačky počítajú s hladkým priemerným výnosom. Skutočný trh ale rastie v skokoch a občas spadne aj o polovicu. Tu si pozriete, ako by vaša investícia naozaj dopadla: zvoľte rok, začiatočnú sumu a mesačný vklad a graf prehrá vaše portfólio mesiac po mesiaci podľa skutočného vývoja až do dnešného dňa, vrátane všetkých kríz, ktoré by ste cestou museli vydržať.
Otázka na telo: vydržali by ste takýto prepad portfólia, aby ste sa dočkali vytúženého zisku?
Index S&P 500 (500 najväčších firiem v USA, s reinvestovanými dividendami) od roku 1988. Bitcoin od roku 2013.
Pozor: veľa investičných firiem si účtuje manažérsky poplatok 2 – 3 % ročne. Ak budete investovať sami a rozumne, tak ako to učím ja, viete ho znížiť napríklad na 0,03 % ročne.
Mesačný vklad je fixný a nenavyšuje sa o infláciu. Poplatok fondu sa strháva priebežne každý mesiac. Výnosy indexu S&P 500 v USD, s reinvestovanými dividendami, bez daní z dividend.
Zdroj dát: Yahoo Finance. Minulé výnosy nie sú zárukou tých budúcich! Výnosy Bitcoinu v USD, bez poplatkov búrz a bez daní. Dáta o Bitcoine máme od roku 2010, prvé roky sme ale zámerne vynechali kvôli jeho obrovským ziskom, ktoré sa už nezopakujú.
Zdroj dát: Yahoo Finance a CoinMetrics. Minulé výnosy nie sú zárukou tých budúcich!
Smoliar vs. šťastlivec
Predstavte si troch ľudí, ktorí od zvoleného roku investujú rovnakú sumu.
Pravidelný investor: investuje svoj vklad každý mesiac pravidelne.
Smoliar: zainvestuje celú ročnú sumu naraz v najhorší možný deň roka (na ročnom maxime).
Šťastlivec: zainvestuje celú ročnú sumu naraz v najlepší deň roka (na ročnom minime).
Kto z nich dopadne najlepšie a najhoršie, vieme hneď, ale aký bude presne rozdiel?
Index S&P 500 (500 najväčších firiem v USA, s reinvestovanými dividendami) od roku 1988. Bitcoin od roku 2013.
Pozor: veľa investičných firiem si účtuje manažérsky poplatok 2 – 3 % ročne. Ak budete investovať sami a rozumne, tak ako to učím ja, viete ho znížiť napríklad na 0,03 % ročne.
Všetci traja investujú rovnakú fixnú sumu, ktorá sa nenavyšuje o infláciu: pravidelný investor po mesiacoch, smoliar a šťastlivec raz za rok. Ročnú sumu majú k dispozícii od januára a do nákupu ju držia v hotovosti, ktorá sa počíta do ich majetku. Poplatok fondu sa strháva priebežne z investovanej časti.
Smoliar a šťastlivec sú hypotetické postavy, najhorší a najlepší deň roka totiž nikto vopred nepozná. Výnosy indexu S&P 500 v USD, s reinvestovanými dividendami, bez daní z dividend.
Zdroj dát: Yahoo Finance. Minulé výnosy nie sú zárukou tých budúcich! Výnosy Bitcoinu v USD, bez poplatkov búrz a bez daní. Dáta o Bitcoine máme od roku 2010, prvé roky sme ale zámerne vynechali kvôli jeho obrovským ziskom, ktoré sa už nezopakujú.
Zdroj dát: Yahoo Finance a CoinMetrics. Minulé výnosy nie sú zárukou tých budúcich!
Odhad ziskovosti hypotéky
Spočítajte si, aká veľká bude splátka vašej hypotéky pri rôznych parametroch, a či potenciálne kvôli nej zarobíte, alebo prerobíte tým, že budete musieť vrátiť banke viac peňazí.
Pri hypotéke veľa ľudí zbytočne odrádza, že budú musieť banke zaplatiť zbytočne veľa peňazí navyše. Správnejšie je ale porovnať si, akú cenu bude mať vaša nehnuteľnosť, keď hypotéku splatíte. Inflácia sa totiž každoročne priemieta do cien nehnuteľností.
Čo ak vám táto nehnuteľnosť zarobí viac peňazí, než koľko ich budete musieť vrátiť banke navyše?
Pozor: ceny nehnuteľností v Česku a na Slovensku za posledných 25 rokov narástli výrazne viac, približne o 6 – 8 % ročne nominálne. Inflácia sa totiž výrazne priemieta práve do cien nehnuteľností. Minulé rasty cien nehnuteľností nie sú zárukou tých budúcich!
Počítame s tým, že banka vám požičia ceny nehnuteľnosti a () zaplatíte z vlastných zdrojov. Dnešná cena nehnuteľnosti je teda .
Táto kalkulačka pracuje s odhadom nárastu cien nehnuteľností, a preto platí pravidlo: minulé rasty cien nehnuteľností nie sú zárukou tých budúcich!
Hypotéka: predčasné splácanie vs. investovanie
Splácate hypotéku a každý mesiac máte nejaké peniaze navyše? Oplatí sa nimi predčasne splácať hypotéku, alebo ich investovať?
Investor: spláca hypotéku podľa štandardného splátkového kalendára a peniaze navyše každý mesiac investuje.
Predčasný splácač: používa peniaze navyše aby splatil hypotéku predčasne. Investovať začne, až keď ju splatí. Vtedy investuje celú splátku aj peniaze navyše.
Obaja každý mesiac minú rovnakú sumu. Hypotéka je na 30 rokov a hodnoty v tomto grafe nie sú očistené o infláciu.
Pozor: pri dlhodobom investovaní do akciových indexov sa historicky dalo získať výrazne viac ako 6 % ročne, bez vysokého rizika. Napríklad index S&P 500, ktorý sleduje 500 najväčších firiem v USA, mal od svojho vzniku v roku 1957 priemerný ročný výnos približne 10,6 % (v dolároch, s reinvestovanými dividendami). Krátkodobo však vie výrazne kolísať a je teda rizikovejší.
Zároveň platí pravidlo: minulé výnosy nie sú zárukou tých budúcich!
Pozor: takto veľký zisk z investovania je dosiahnuteľný, ale musíte pri tom investovať rozumne. Napríklad: nakupovať viac pri prepadoch, nepredávať portfólio pri poklesoch, diverzifikovať investície aj do Bitcoinu, znížiť manažérske poplatky na minimum, atď.
Pozor: pri hypotéke ste zvyčajne schopní odkladať navyše viac ako 15 % z mesačnej splátky. Banka vám hypotéku spravidla ani neschváli, ak pri vašich príjmoch nemáte dostatočnú rezervu na jej splácanie.
V tomto príklade predpokladáme, že predčasný splácač začne po splatení hypotéky investovať. Štatistiky ale ukazujú, že keď nezačnete investovať hneď, vaše šance na to, že začnete investovať neskôr, sa rapídne znižujú. V tomto príklade je teda extrémne nepravdepodobné, že by človek po toľkých rokoch neinvestovania zrazu začal investovať.
Kedy budete finančne nezávislí?
Finančne nezávislí ste vo chvíli, keď vaše investície zarábajú toľko, že z nich zaplatíte všetky výdavky a pracovať už nemusíte.
Pravidlo 4 %: z portfólia môžete každý rok vybrať 4 % a nikdy sa vám neminie (lebo taký zisk dosiahnete aj s malým rizikom). Potrebujete teda 25-násobok vašich ročných výdavkov.
Koľko rokov to trvá závisí od toho, aké percento z príjmu investujete. Každé percento navyše pomáha dvakrát: viac investujete a zároveň potrebujete menej, lebo žijete z menšej sumy.
Hodnoty sú očistené o infláciu. Kalkulačka pracuje s predpokladom, že váš plat, a teda aj zainvestované peniaze, budú každý rok narastať o infláciu.
Pozor: takto nízka dlhodobá priemerná inflácia je extrémne nepravdepodobná. Centrálne banky majú inflačný cieľ 2 %, skutočnosť však býva vyššia. Priemerná inflácia v Česku od roku 2000 je približne 3,2 % a na Slovensku približne 4 %. Od rozdelenia Československa bola v oboch krajinách ešte vyššia (približne 4,8 % pre ČR a 5,5 % pre SK).
Pozor: pri dlhodobom investovaní do akciových indexov sa historicky dalo získať výrazne viac ako 6 % ročne, bez vysokého rizika. Napríklad index S&P 500, ktorý sleduje 500 najväčších firiem v USA, mal od svojho vzniku v roku 1957 priemerný ročný výnos približne 10,6 % (v dolároch, s reinvestovanými dividendami). Krátkodobo však vie výrazne kolísať a je teda rizikovejší.
Zároveň platí pravidlo: minulé výnosy nie sú zárukou tých budúcich!
Pozor: takto veľký zisk z investovania je dosiahnuteľný, ale musíte pri tom investovať rozumne. Napríklad: nakupovať viac pri prepadoch, nepredávať portfólio pri poklesoch, diverzifikovať investície aj do Bitcoinu, znížiť manažérske poplatky na minimum, atď.
Pravidlo 4 % vychádza zo štúdií historického vývoja amerických akcií a dlhopisov a nie je zárukou. Nepočítame s daňami ani s dôchodkom od štátu.
Výška vašej renty
Predstavte si, že niekoľko rokov poctivo investujete a odkladáte si takto na dôchodok alebo rentu. V tejto kalkulačke si spočítate, akú veľkú rentu budete mať. Príklad počíta s tým, že keď začnete rentu poberať, portfólio presuniete do niečoho bezpečného, čo vám pokryje len infláciu (napríklad dlhopisy), a postupne ho rozpredávate tak, aby vám vystačilo na zadaný počet rokov.
Pozor: takto nízka dlhodobá priemerná inflácia je extrémne nepravdepodobná. Centrálne banky majú inflačný cieľ 2 %, skutočnosť však býva vyššia. Priemerná inflácia v Česku od roku 2000 je približne 3,2 % a na Slovensku približne 4 %. Od rozdelenia Československa bola v oboch krajinách ešte vyššia (približne 4,8 % pre ČR a 5,5 % pre SK).
Pozor: pri dlhodobom investovaní do akciových indexov sa historicky dalo získať výrazne viac ako 6 % ročne, bez vysokého rizika. Napríklad index S&P 500, ktorý sleduje 500 najväčších firiem v USA, mal od svojho vzniku v roku 1957 priemerný ročný výnos približne 10,6 % (v dolároch, s reinvestovanými dividendami). Krátkodobo však vie výrazne kolísať a je teda rizikovejší.
Zároveň platí pravidlo: minulé výnosy nie sú zárukou tých budúcich!
Pozor: takto veľký zisk z investovania je dosiahnuteľný, ale musíte pri tom investovať rozumne. Napríklad: nakupovať viac pri prepadoch, nepredávať portfólio pri poklesoch, diverzifikovať investície aj do Bitcoinu, znížiť manažérske poplatky na minimum, atď.
Obe čísla sú kúpna sila, teda hodnoty v dnešných peniazoch po započítaní inflácie.
Výpočet nezohľadňuje dane pretože využitím 3-ročného časového testu by ste prakticky žiadne dane neplatili.
Štatistiky z ČR: Muži sa v priemere dožívajú 10 rokov na dôchodku a ženy 16 rokov.