Charlie Munger - jeden z najlepších investorov na svete - vytvoril svoj zoznam 25 kognitívnych skreslení, ktoré nám majú tendenciu ničiť náš život zlými rozhodnutiami. Nazval ich „Psychológia ľudského nesprávneho úsudku“. Tento článok sa pokúša vysvetliť tieto skreslenia. Pochopenie týchto predsudkov nám môže pomôcť robiť lepšie rozhodnutia, a uplatniť ich môžete samozrejme aj do investovania.

1 - Tendencia k superreakcií na odmeny a tresty

Silne nás motivujú stimuly a odrádzajú tresty. Táto tendencia vysvetľuje 2 veci:

• ľudia sa často rozhodujú výlučne na základe odmien
• ľudia sa vyhýbajú potrebným krokom zo strachu z negatívnych dôsledkov

Naše správanie je zásadne formované tým, čo vnímame ako odmenu alebo pomoc pri vyhýbaní sa trestu. Ako Munger často hovorí: „Ukáž mi motiváciu a ja ti ukážem výsledok.“

2 - Tendencia mať rád/milovať

Táto zaujatosť spôsobuje, že prehliadame nedostatky tých, ktorých máme radi, a robíme rozhodnutia v ich prospech, aj keď iné možnosti môžu byť racionálnejšie. Máme tendenciu uprednostňovať a dôverovať ľuďom alebo veciam, ktoré máme radi alebo milujeme, čo môže skresľovať naše úsudky a rozhodnutia.

3 - Tendencia nemať rád/nenávidieť

Opakom tendencie mať rád/milovať. Vedie nás k odmietaniu myšlienok, príležitostí alebo informácií zo zdrojov, ktoré sa nám nepáčia, bez ohľadu na ich skutočný význam. Taktiež máme tendenciu skresľovať fakty a zároveň ignorovať cnosti tých, ktorých nemáme radi.

Táto tendencia vytvára slepé miesta v našom myslení, lebo automaticky zavrhujeme cenné informácie z neobľúbených zdrojov.

4 - Tendencia vyhýbať sa pochybnostiam

Keď čelíme neistote, často robíme rýchle rozhodnutia, aby sme zmiernili nepohodlie z pochybností. Túto tendenciu vyvoláva zmätok a stres, ktoré nás nútia robiť unáhlené závery, namiesto toho, aby sme sa zmierili s neistotou.

Toto skreslenie pomáha vysvetliť, prečo ľudia niekedy robia dôležité rozhodnutia s nedostatkom informácií – psychologické nepohodlie z pochybností môže byť silnejšie ako racionálna potreba úplných údajov.

5 - Tendencia vyhýbať sa nekonzistentnosti

Keď si raz vytvoríme presvedčenia alebo zvyky, bránime sa zmene nášho myslenia alebo správania. To predstavuje náš prirodzený odpor voči zmene a preferenciu status quo, aj keď by zmena bola prospešná.

Hoci táto tendencia môže viesť k lojalite a vytrvalosti, zároveň nás robí zraniteľnými voči zachovaniu zastaraných alebo nesprávnych presvedčení tvárou v tvár novým informáciám.

6 - Sklon k zvedavosti

Náš prirodzený záujem o nové informácie môže viesť k neustálemu učeniu a objavovaniu, ale môže tiež spôsobiť rozptýlenie a plytvanie časom. Ak je zvedavosť správne nasmerovaná, poháňa získavanie vedomostí a inovácie.

7 - Kantovská tendencia k spravodlivosti

Táto predpojatosť (pomenovaná po filozofovi Immanuelovi Kantovi) nás núti konať spôsobom, ktorý považujeme za spravodlivý a primeraný, často na základe spoločenských noriem. Máme vrodený zmysel pre spravodlivosť, ktorý ovplyvňuje naše rozhodnutia, niekedy aj za cenu nás samých. Naše vnímanie toho, čo je „spravodlivé“, môže byť niekedy skreslené inými predsudkami.

8 - Sklon k závisti/žiarlivosti

Kvôli obmedzeným zdrojom nenávidíme úspech iných - to vedie k deštruktívnemu správaniu a zlému rozhodovaniu. Deje sa to keď vidíme že nejaký zdroj vlastní niekto iný než my.

Táto zaujatosť nás môže viesť k tomu, že robíme rozhodnutia, ktoré poškodzujú naše vlastné záujmy, len aby sme zabránili iným získať výhodu.

9 - Tendencia k reciprocite

Keď nám niekto pomôže, máme tendenciu oplatiť tú láskavosť človeku naspäť, aj keď to nie je v našom najlepšom záujme. Môže to byť zneužité ľuďmi - napríklad tými, ktorí ponúkajú malé láskavosti a očakávajú na oplátku väčšie.

10 - Tendencia k vplyvu z obyčajných asociácií

Môžeme byť jednoducho manipulovaný obyčajnou asociáciou. Myšlienky si spájame na základe ich blízkosti alebo frekvencie, čo vedie k skresleným úsudkom. Takto funguje reklama - produkty sa spájajú s pozitívnymi emóciami prostredníctvom opakovania sa.

Táto tendencia môže viesť k vytváraniu mentálnych spojení, ktoré nie sú logické, ale sú založené jednoducho na asociáciách.

11 - Tendencia k bezbolestnému psychologickému popieraniu

Nepríjemnostiam sa vyhýbame tým, že ich popierame alebo ignorujeme. Tento ochranný mechanizmus nám pomáha vyrovnať sa s ťažkými situáciami, ale môže nám brániť v riešení dôležitých problémov.

Táto skreslenosť vysvetľuje, prečo ľudia môžu ignorovať zdravotné príznaky, finančné problémy alebo problémy vo vzťahoch, až kým sa nestanú príliš závažnými na to, aby ich mohli popierať.

12 - Tendencia k prehnanej sebaúcte

Preceňujeme svoje schopnosti, čo vedie k prehnanej sebadôvere a pýche. Väčšina ľudí verí, že sú nadpriemerní, čo je štatisticky nemožné, ale psychologicky upokojujúce. Je to choroba diktátorov.

13 - Sklon k nadmernému optimizmu

Nadmerný optimizmus je normálny stav človeka. Často si zachovávame nerealisticky pozitívny pohľad na budúcnosť a podceňujeme potenciálne riziká a prekážky. Zatiaľ čo optimizmus poskytuje motiváciu a odolnosť, nadmerný optimizmus vedie k zlému plánovaniu a riadeniu rizík.

Táto tendencia vysvetľuje, prečo väčšina podnikov zlyháva napriek dôvere ich zakladateľov v ich úspech.

14 - Tendencia k deprivačnej a superreakcií

Intenzívne reagujeme aj na malú stratu alebo na hroziacu stratu čohokoľvek - lásky, vzťahu, majetku, príležitosti, statusu a iných. Straty pociťujeme silnejšie ako ekvivalentné zisky.

Táto tendencia vysvetľuje, prečo sa môžeme viac brániť udržaniu si niečoho, čo už máme, ako získaniu niečoho nového s rovnakou hodnotou.

15 - Tendencia k sociálnej dôkaznosti

Je to tendencia myslieť a konať podľa toho ako myslia a konajú ľudia okolo nás. V konaní iných hľadáme rady, ako sa správať, najmä v neistých situáciách.

Munger zdôrazňuje, že táto tendencia robí zlé aj dobré správanie nákazlivým, a preto je pre spoločnosti kľúčové „zastaviť akékoľvek zlé správanie skôr, ako sa rozšíri, a podporovať a prejavovať všetko dobré správanie“. (v tom sme ale už všetci zlyhali)

16 - Tendencia k nesprávnym reakciám na kontrast

Naše úsudky sú silne ovplyvnené skôr kontrastmi než absolútnymi hodnotami, čo vedie k skreslenému vnímaniu. Hodnotíme veci na základe toho, ako sa porovnávajú s inými možnosťami alebo referenčnými bodmi, nie na základe ich inherentnej hodnoty.

Táto tendencia sa často zneužíva v predajných taktikách, kde sa najprv zobrazí drahá možnosť, aby sa nasledujúce možnosti v porovnaní s ňou zdali byť cenovo dostupné.

17 - Sklon k ovplyvňovaniu stresom

Adrenalín a stres produkuje rýchlejšie a viac vyhrotené reakcie. V strese môžu byť naše schopnosti rozhodovania narušené, čo často vedie k zlým rozhodnutiam. Stres môže spustiť primitívne reakcie typu „bojuj alebo uteč“, ktoré obchádzajú naše racionálnejšie myslenie.

Zatiaľ čo určitý stres môže zlepšiť výkon, nadmerný stres zvyčajne vedie ku kognitívnej dysfunkcii a zhoršenému úsudku.

18 - Tendencia k nesprávnemu zváženiu dostupnosti

Preceňujeme informácie, ktoré sú ľahko dostupné, a podceňujeme informácie, ktoré je ťažšie získať. To spôsobuje, že robíme rozhodnutia na základe najdostupnejších informácií, a nie na základe najrelevantnejších.

Táto skreslenosť vysvetľuje, prečo majú živé, nedávne alebo emocionálne nabité príklady nadmerný vplyv na naše myslenie v porovnaní s reprezentatívnejšími, ale menej významnými údajmi.

19 - Tendencia „používaj to, alebo to stratíš“

Zručnosti a vedomosti bez praxe a pravidelného používania blednú. Táto tendencia zdôrazňuje dôležitosť neustáleho uplatňovania vedomostí a zručností na udržanie si odbornosti.

Táto predpojatosť nám pripomína, že odbornosť si vyžaduje neustálu prax, nielen počiatočné učenie.

20 - Sklon k zneužívaniu liekov/drôg

Chemické látky môžu zhoršiť úsudok a rozhodovanie. Táto predpojatosť nám pripomína, že naše kognitívne schopnosti sú zásadne spojené s našimi biologickými procesmi a môžu byť ohrozené chemickými vplyvmi.

Táto tendencia presahuje rámec rekreačných drog a zahŕňa lieky na predpis, alkohol a dokonca aj potraviny, ktoré môžu ovplyvniť náš duševný stav.

21 - Tendencia k starnutiu a nesprávnemu ovplyvňovaniu

Starnutie ovplyvňuje naše kognitívne schopnosti a rozhodovanie. Neustále učenie sa a premýšľanie nám pomáha spomaľovať tento proces.

Pochopenie tejto tendencie nám môže pomôcť vyvinúť stratégie na podporu lepšieho rozhodovania s pribúdajúcim vekom.

22 - Tendencia k negatívnemu vplyvu autority

Máme tendenciu podriaďovať sa autoritám a niekedy bezvýhradne nasledovať ich pokyny. Táto zaujatosť nás môže viesť k tomu, že prijímame informácie alebo nasledujeme pokyny od vnímaných autorít, aj keď sa mýlia.

Táto tendencia sa preukázala v známych psychologických experimentoch, ako sú Milgramove štúdie poslušnosti, ktoré ukazujú, ako môžu byť inak etickí ľudia vedení k škodlivým činom autoritami.

23 - Tendencia tárať

Často sa zapájame do bezvýznamných, prázdnych rečí alebo aktivít, ktoré len mrhajú našim časom a zdrojmi. Táto tendencia predstavuje náš sklon k nezmyselným aktivitám a rozhovorom, ktoré prinášajú malú hodnotu.

Rozpoznanie tejto predpojatosti nám môže pomôcť presmerovať našu pozornosť na produktívnejšie aktivity.

24 - Tendencia rešpektovať rozum

Niektorí ľudia len chcú odpovede a nezaujímajú ich dôvody alebo lepšie porozumenie. Máme tendenciu vyhovovať žiadostiam, aj keď ich dôvod nie je nijako zvlášť presvedčivý. Túto tendenciu môžu zneužiť tí, ktorí poskytujú povrchné dôvody na ospravedlnenie pochybných žiadostí.

25 - Tendencia kombinovať tendencie

Viaceré predsudky pôsobiace spoločne môžu vytvoriť mimoriadne silné psychologické sily. Keď sa niekoľko kognitívnych predsudkov skombinuje a navzájom sa posilní, môžu mať prekvapivo veľké účinky.

Munger to považuje za najdôležitejšiu tendenciu, pretože situácie v reálnom svete zvyčajne zahŕňajú viacero predsudkov pôsobiacich súčasne, čo vytvára zložité vzorce ľudského nesprávneho úsudku.