Vysvetlenie inflácie

Pred niekoľkými týždňami som na internetoch objavil krásne video, ktoré vysvetľuje ako funguje inflácia, a vysvetľuje to krásnym spôsobom: na opiciach a banánoch.

Celé video si môžete pozrieť na Youtube kanále Primate Ecomonis tu.
V tomto článku sa chystám to video viac popísať aj na praktických príkladoch, aby ste si to mohli zasadiť do reálneho sveta.

Predstavte si džunglu, v ktorej sú nasledovné prvky:

1. Opice (ľudia)
2. Banány (veci ktoré si kupujeme)
3. Listy (peniaze)

V džungli platia nasledovné pravidlá:

1. Ak je banánov málo, sú vzácne, a sú cenné
2. Ak je banánov veľa, prestanú byť vzácne, a prestanú byť cenné

Dopytová inflácia (angl. demand-pull inflation)

Ak opice chcú veľa banánov, ale banánov je stále rovnako => predajca banánov zdvihne cenu banánov (pretože banány sú cenné).

Príklad zo života:
všetci chcú vlastné bývanie, ale byty a domy sa nestavajú => cena bytov a domov ide prudko hore.

Nákladová inflácia (angl. cost-push inflation)

Ak opice chcú rovnaký počet banánov, ale banánov je menej lebo predajcovi banánov vyhorel sklad banánov => predajca banánov zdvihne cenu banánov (pretože banány sú vzácne).

Inflácia spôsobená rastom výrobných nákladov (angl. production-cost inflation)

Opice kupujú viac banánov a tak sa predajca/farmár banánov rozhodne zasadiť nové banánovníky. Ale cena semienok banánovníkov sa zdražili, a tak zdraží cenu banánov aj on, aby pokryl svoje výrobné náklady.

Príklad zo života:
Trump uvalí clá na tovary z Číny, ale predajcovia tú cenu prenesú na zákazníkov a tak platíme všetci viac.
Alebo sa na Slovensku zavedie transakčná daň za prevody na účtoch pre firmy a tak to firmy prenesú na zákazníkov. A teda znovu platíme všetci viac.

Menová inflácia (angl. monetary inflation)

Ak predajca banánov má rovnaký počet banánov, ale opice nejakým spôsobom zohnali oveľa viac listov => predajca banánov zdvihne cenu banánov (pretože tie listy nie sú tak vzácne ako predtým)

Príklad zo života:
Keď v roku 2020 Amerika vytiskla 25% nových dolárov v boji proti Covid-19, spôsobilo to obrovskú infláciu po celom svete.

Hyperinflácia (angl. hyperinflation)

Moja obľúbená.
Cena banánov išla hore, takže opica vo vláde (dosaďte si tam koho chcete) vybaví, aby sa vytiskli nové listy/peniaze, aby opice mali za čo kupovať banány.

Opice začnú kupovať banány, a tak predajca banánov zdvihne cenu banánov aby stíhal s dopytom po banánoch. A tak opica vo vláde znovu vybaví, aby sa vytiskli ďalšie listy/peniaze, aby opice mali za čo kupovať banány.

Opice začnú kupovať banány, a tak predajca banánov znovu zdvihne cenu banánov. Inak by mu všetky banány vykúpili a jemu by zostali listy ktoré už nie sú tak vzácne ako predtým. A tak opica vo vláde znovu vybaví, aby sa vytiskli ďalšie listy/peniaze, aby opice mali za čo kupovať banány.

Opice začnú kupovať banány, a tak predajca banánov znovu zdvihne cenu banánov - a takto sa to točí dokola.

Stane sa z toho taká šaškáreň, že sa nakoniec listy prestanú používať a vymyslí sa niečo nové. Trebárs sa začnú používať vetvičky, alebo kamene.

Príklad zo života:
Inflácia vo Venezuele stúpla na 800% za rok, vytiskli sa nové peniaze a tak stúpla na 4000% a tak sa vytiskli ďalšie. Inflácia stúpla na viac ako milión percent. A tak vytiskli nové peniaze (dokonca vydali novú bankovku v hodnote 100 miliónov). No a to samozrezrejme spôsobilo ďalšiu infláciu ktorá sa nakoniec vyšplhala na slušných niekoľko desiatok miliónov percent

Zhrnutie

Inflácia nemusí byť nutne zlá. Hlavne ak sú nové listy/peniaze prerozdeľované spravodlivo. Horšie to je, keď sa nové listy dostanú k vám ako posledné a ako prvé sa dostanú opiciam, ktoré sa kamarátia s tou opicou vo vláde. Prečo? Pretože keď sa vyrobia nové listy/peniaze, tak to infláciu spôsobí až časom. Prvá opica čo dostane listy tú infláciu ešte nepocíti, lebo sa neprejavila v ekonomike. Ale tá ďalšia už áno. A na tú opicu ku ktorej sa tie listy dostanú ako posledné, tak tá to pocíti najviac.

Ak cena banánov stúpa rovnako rýchlo ako počet listov, tak je všetko v norme. Ak cena banánov stúpa rýchlejšie ako počet listov, tak sú opice chudobnejšie. To vidieť napríklad na výške platov, ktoré sa za posledné roky nestíhajú zvyšovať toľko, aby to pokrylo výšku inflácie. A preto máme síce viac listov/peňazí, ale všetky banány stoja výrazne viac než listov, ktoré sme dostali.

Tak snáď vám toto pomôže pochopiť ako inflácia funguje! Kľudne sa astavte na môj seminár o investovaní a dozviete sa aj to, ako sa tej inflácií vlastne brániť :-)